Ľudia od nepamäti vedome aj nevedome formujú priestor okolo seba. Pretvárajú ho, delia, spájajú a menia ho k obrazu svojmu.
Priestor od nepamäti ovplyvňuje duše aj myslenie ľudí. Utláča ich slobodu, alebo poskytuje rozlet ich myšlienkam.
Uprostred tohto dynamického vzťahu, tiahnúceho sa históriou spolunažívania priestoru a ľudí stojí architektúra.